Dnes je utorok, 19.október 2021, meniny má: Kristián
Čas čítania
2 minutes
Zatiaľ prečítané

Spoveď čitateľky Katky: Čo všetko môžete očakávať od práce v nemeckom hoteli

september 25, 2021 - 08:05
Čoraz viac Slovákov v súčasnosti odchádza za prácou do zahraničia. Väčšinou nás k tomuto rozhodnutiu motivuje predstava vysokého zárobku. Nie vždy sme však na túto životnú skúsenosť pripravení. A práve to nám v konečnom dôsledku môže priniesť najviac.
Foto: 
shutterstock.com

Čas na zmenu 

Mnohí z nás majú v živote pocit, že ich už na danom mieste nič a nikto nedrží. Dlhoročný partner vám zlomí srdce, navždy vás opustí blízky človek alebo to už vo svojom celoživotnom zamestnaní jednoducho neviete vydržať. Mladých ľudí, vrátane mňa, zase láka dobrodružstvo, cestovanie a dobrovoľná povinnosť učiť sa cudzí jazyk. 

Mami, som v lese

Asi každý už vo svojom okolí počul tie katastrofické scenáre a zážitky z pracovného pobytu v zahraničí, ktorý lokálne agentúry ochotne vybavia naozaj každému. Aspoň sa vďaka týmto príbehom pripravíte na najhoršie. Po dvanásťhodinovej ceste vlakom ma na dohodnutom mieste nečakal nikto. Jediný kontakt, ktorý som mala, mi na telefonáty neodpovedal. V zúfalstve som si sadla do staničnej krčmy „Servus“ na pohár vína a rozmýšľala, čo budem robiť, keď po mňa nikto nepríde. Za dva deci vína som v tejto lokálnej bavorskej krčme uprostred Álp zaplatila len dve eurá, čo bola jediná vec, ktorá ma v ten upršaný deň úprimne potešila.  Po dvoch hodinách sa na stanici objavil nízky starý pán, môj šéf, a plynule na mňa hovoril nemeckým nárečím, ktorému som nerozumela ani slovo. Po dlhej ceste autom sme dorazili do horského luxusného hotela uprostred ničoho a lesa. Ubytovali ma v spoločnom dome pre personál, kde mi pod oknom celý pobyt múkali kravy. Ešte som sa ani nestihla posadiť na posteľ a hneď mi prišli na dvere zaklopať zvedavé sympatické kolegyne z Macedónska s otázkou, či tiež rozumiem ich jazyku, tak, ako kolegovia z Chorvátska, Srbska, Čiernej Hory a Bosny Hercegoviny. Moja odpoveď znela „nie“. Aj tak sa z nás stali kamošky. 

Pozícia „Springer“

Ráno o piatej som začala pracovať ako servisný čašník na raňajkách, na čom sme sa dohodli aj s agentúrou. Ani som sa nenazdala a poobede som už robila „Zimmermädchen“, čiže chyžnú, na čo som nebola ani zďaleka fyzicky pripravená. Za pol dňa som upratala desať izieb, pričom zo mňa dennodenne tiekol pot, chodidlá mi po dvoch dňoch opuchli a pod kolenom mi popraskali cievy. Pomedzi tieto dve smeny som robila všetko, čo bolo v daný deň v hoteli treba. Polievala kvety, aj keď každý deň pršalo, chystala svadbu, čistila psovi búdu, zametala chodníky...Pre túto náplň práce existoval v hoteli oficiálny názov „Springer“, od slova „springen“ – skákať. Čiže, skáč ako povieme. 

Ale neľutujem 

Keby sú všetci zamestnanci v dome pre personál študentmi na vysokej škole, tak by sme túto skúsenosť mohli nazvať výmenný kultúrny pobyt. Jediný študent som však bola ja. Ostatní odišli zo svojej krajiny zo spoločensko-politických dôvodov. A potom tam boli Nemci. Neviem prečo. Každý obohacoval večerné posedenia pri pive svojou kultúrou a niekedy aj nekultúrou. Rozprávali sme sa štyrmi jazykmi, vďaka čomu často nastávali nedorozumenia a spory. Každý za rovnakú robotu poberal iný plat, čo bola našťastie oficiálne tabu téma. Aj vo voľnom čase sme boli v lese, pokiaľ nás jedna kolegyňa s autom nevzala na výlet do dedinského obchodu. Napriek všetkému som si vytvorila vzťahy a priateľstvá, na ktoré nikdy nezabudnem. Dennodenne sme si boli oporou počas náročných pracovných dní. Robili si srandu zo situácií, z ktorých nám bolo do plaču. Pochopila som, že spojenie „nevládzem a nedá sa“ naozaj neexistuje. A keď do vás nadriadený nakričí, že ste neschopný, môžete byť radi, že aj takouto formou sa učíte nemecký jazyk. Úprimne nechápem, prečo mi to miesto tak chýba, ale tak kto neskúsi, nezažije...

- - Inzercia - -