Dnes je štvrtok, 05.august 2021, meniny má: Hortenzia
Čas čítania
4 minutes
Zatiaľ prečítané

Na potulkách Indiou s Katkou Knechtovou

máj 24, 2014 - 11:46
Nedávno sa vrátila z mesačnej dovolenky v indickej Goe. A hoci je to stále tá istá Katka, táto krajina predsa len zmenila jej pohľad na život a samú seba. Objavila nové chute, presvedčila sa o tom, že ľudské dobro ešte nevymizlo, naučila sa cvičiť jogu a získala veľa inšpirácie pre svoj pripravovaný album.
Foto: 
Prečo ste sa rozhodli ísť práve do Indie? 
Pred touto krajinou som mala vždy rešpekt a vlastne ma nikdy až tak nelákala, ale moja najlepšia kamarátka, ktorá žije v Karibiku a venuje sa joge, veľmi túžila rozšíriť si obzory, tak sa rozhodla absolvovať intenzívny kurz práve v Indii. A ja, pretože som nechcela pretrhnúť puto, som povedala, že pôjdem s ňou. Bo to pre mňa trocha kultúrny šok, ale všetok ten neporiadok a chaos som brala tak, že to tak jednoducho má byť. To miesto má svoje čaro, energiu a človek tam príde na veci, ktoré o sebe možno ani nevedel. V Indii, konkrétne v Goe, je obrovská koncentrácia bláznov na štvorcový meter, toľko stratenej existencie a ľudí z rôznych kútov sveta, od ktorých nevieš, čo môžeš čakať. V dobrom zmysle slova.
 
Goa je známa ako raj hipíkov. Aké to tam bolo?
Tá hipisácka atmosféra je tam naozaj citeľná. Tam som trávila väčšinu času. Goa je magická. Nenadarmo sa o nej hovorí, že ,,Goa sucks you in,“ čo v preklade znamená, že Goa vás vtiahne do seba. Ľudia sem prichádzajú... a ostanú tu roky. Fajčia trávu, motajú sa, naučia sa triky s loptičkami, cvičia jogu a len tak si žijú. Je úplne normálne stretnúť tu o štvrtej ráno človeka, ktorý si nahý vykračuje po ulici. Jednoducho, absolútna sloboda. 
 
Nelákalo aj vás ostať tam dlhšie?
Keby som nemala toľko pracovných povinností, určite by som ostala a šla sa pozrieť aj na sever krajiny, kde sú hory. Nevylučujem, že sa tam raz vrátim. Pretože ja som sa zdržiavala najmä v Goe a v južnej časti, kde je všetko úplne iné ako na severe.
 
Užili ste si aj ich netradičný spôsob cestovania, známy z dokumentov – natrieskané autobusy plné ľudí a dobytka, takže je zázrak, že sa vôbec pohnú z miesta?
Áno, presne v takom rozheganom autobuse bez tlmičov som cestovala do Hampi. Boli tam všetci, turisti, miestni, kdekto. Zážitok na pohľadanie.
 
Akí sú Indovia?
Sú veľmi milí a spontánni. Mala som z nich veľmi dobrý pocit napriek tomu, že ma všetci strašili, ako kradnú a že si mám dávať veľký pozor na veci a najmä seba, lebo každých dvadsať minút tam znásilnia ženu. Ale ja som mala presne opačnú skúsenosť. Keď som bola na letisku v Bombaji, chceli sme si dať s kamoškou kávu. Ešte som nemala zamenené peniaze, tak som platila kartou. A samozrejme, zabudla som ju tam. Tá indická čašníčka si dala takú námahu, že ma hľadala po celom letisku, aby mi kartu mohla vrátiť. Treba k tomu niečo dodať? A bolo úplne bežné, že sme si celý deň nechali veci na pláži a nik sa ich ani nedotkol. Alebo keď sme za obed namiesto pätnástich rupií zaplatili 500, okamžite sa ozvali, že sme im dali veľa. Naozaj som nemala jedinú zlú skúsenosť.
Bolo niečo, čo vás na Indii šokovalo? Predsa len, je to celkom iný svet...
Jedna z vecí, na ktorú sa dá v Indii len ťažko zvyknúť, je ten strašný neporiadok a špina, a to, ako oni dokážu vyzerať, že v jednom kuse upratujú alebo niečo robia, akurát za nimi nevidieť žiadny výsledok. Všetko tam pália, pretože nemajú odpadkové koše, a stále tam príšerne smrdí. Je to fakt smiešne, keď si pomyslím, ako sa na Slovensku riešia emisie, za ktoré platíme, a pritom, čo tam vypúšťajú z výfukov áut, to je niečo neuveriteľné. Všetci tam strašne kašľú a niet divu. Na ten ich vzduch sa naozaj nedá zvyknúť.
 
Zmenila vás táto krajina? Ovplyvnila vás vo vašom náhľade na svet alebo na tvorbu?
Mala som v pláne navštevovať tam aj hudobnú školu a priučiť sa trochu indickej hudbe, ale vždy, keď som šla okolo, videla som pani riaditeľku, ako spí pred domom na drevenej doske. Usúdila som, že mi to asi nie je súdené. Ale zrejme by som asi ani nemala kedy, keďže väčšiu časť dňa som venovala štúdiu Iyengar jogy. Je to typ jogy, pri ktorej sa používajú rôzne pomôcky – opasky, remene, kocky a je veľmi dobrá pre ľudí, ktorí majú problémy s pohybovým aparátom. Cvičili sme každý deň, niekedy od siedmej ráno až do jednej poobede. 
 
To musela byť zaberačka. Ale mám pocit, že ste aj schudli...
Áno, dala som tam dolu dve kilá, ale to som zistila, až keď som sa vrátila domov. Bolo to samozrejme aj stravou. Jedla som len vegetariánske jedlá, pretože mäso som sa jesť bála. V Indii si takmer každý prejde pár dňami ,,prehánok“ a neobišlo to ani mňa. Ale potom som už mala asi šťastie, nič mi nebolo. 
 
Aké ste mali pri joge pocity?
Joga dá človeku zabrať. Učili nás všetko od základov, relaxovať a dýchať do miest, v ktorých cítite nejaký problém. A ak máte v nejakej póze zotrvať 20 – 25 minút, tak čas vie plynúť naozaj veľmi pomaly. Cieľom je, aby sa človek naučil pracovať sám so sebou, aby sa aj v pózach, ktoré sú mu nepríjemné, cítil dobre. Chtiac či nechtiac sa vďaka joge vo vašom vnútri udeje niečo, vďaka čomu akoby precitnete a mnohé pochopíte. Je to dobré aj na to, že keď sa teraz dostanem do nejakej nepríjemnej situácie, spomeniem si, ako som sa učila relaxovať za nie úplne ideálnych podmienok a hneď mi je lepšie.
 
Vyhovuje vám indická kuchyňa? Budete sa inšpirovať?
Zamilovala som sa do nej. Chodili sme do ,,najšupáckejších“ domácich reštaurácií, kde by si bežný človek určite nič neobjednal, ale práve tam sme zažili tú pravú esenciu indickej kuchyne. Hygienu komentovať, pochopiteľne, nebudem, ale chuťovo to bolo famózne. Skúsila som doma urobiť niečo podobné, ale zistila som, že to je ohromne ťažké a prácne. Človek musí vedieť, kedy presne pridať aké korenie, na čom a ako dlho smažiť garam masalu, aby nezhorkla... Je to skrátka celá veda.
 
Viac sa dočítate v SLOVENKE!
 
Podobné články:
 
 
 
ALEXANDRA OKÁLOVÁ
Foto: Thinkstock, Katka Knechtová

- - Inzercia - -